ALF

Môj príbeh

InterCh. MultiCh. ALF Bubby 30.05.2012

  

Alf k nám prišiel ako tretí psík do partie k našim dvom dievčatám Arynke a Aschlinke, dvom sestričkám, ako 4 mesačný.

Od prvej chvíle nám udrela do nosa jeho neskutočná plynatosť, preto sme ho okamžite previedli na surovú stravu, ktorou sme v tom čase kŕmili sučky.

Plynatoť sa síce vytratila, postupom času som si u Alfa všimla, že po nažratí mal akoby ťažobu, radila som sa aj s veterinárom, no nakoľko mal Alf výsledky krvi a stolice v poriadku, väčšiu pozornosť sme tomu nevenovali.

V zime 2015 sa u Alfa a ďalšieho mladého len 7 mesačného psíka Diora, ktorý k nám medzičasom pribudol do rodiny, objavili v moči Struvitové kryštáliky.

Keďže som z času na čas kontrolovala psom moč papierikmi na to určenými a kontrolovala tak pH moču.

Ihneď im bola nasadená veterinárna diéta od Royal Canin a ATB.

Počas tejto diéty bolo všetko OK, no po jej skončení sa zakrátko struvity objavili zas.

Po struvitovej story som počúvla rady "Reico kámoša" a keď sa chalanom objavili Struvitové kryštáliky druhýkrát, miesto diéty Royal Canin sme hneď začali s krmivom Reico.

Po mesiaci sme mali prísť s chalanmi na kontrolu, keďže som pravidelne aj naďalej kontrolovala psom moč prúžkami, vedela som, že pH moču sa vyrovnalo, krv sa nepotvrdzovala, preto som bola veľmi zvedavá a napätá, čo povie mikroskop.

Doktorovi som samozrejme hneď na začiatku nepriznala zmenu krmiva, až keď mi povedal výsledok, že moč je krásne čistý bez baktérií, bielkoviny, krvi a STRUVITOVÝCH kryštálikov.

Keď som sa mu priznala, že struvitovú dietu od Royal Canin nežrali, ale krmivo Reico, neveril a pre istotu sa pod mikroskop pozrel ešte raz. :))

Bolo rozhodnuté, krmivo Reico presvedčilo :)

No oveľa náročnejšia skúška prišla v júni 2017, kedy Alf musel podstúpiť vyšetrenie ucha v narkóze, v ktorej žiaľ jeho organizmus totálne skolaboval.

Alfa sa síce podarilo z narkózy nakoniec prebrať, no nebol v stave vôbec fungovať, nedokázal sa postaviť na labky, bol apatický, sliznice svetlé, ledva zdvihol hlávku, bol len ležiaci, večer sme skončili na klinike, kde ho prijali na pozorovanie.

O pol noci mi telefonovali, či dám súhlas na operačný zákrok, Alf sa ani po infuziách nelepšil a jeho bruško sa začalo plniť tekutinou.

Prvé čo mi napadlo bolo, veď dnes už v jednej narkóze skolaboval!!!!

No túžba, aby Alfa zachránili bola väčšia ako strach a súhlas som dala.

Ráno mi Dr. volal z kliniky, že Alf operáciu zvládol, nie je v bezprostrednom ohrození života, no jeho stav je naďalej veľmi vážny.

Pri zákroku zistili, že mal v dezolátnom chronickom zápale tenké črevo, bola mu odobraná vzorka a odoslaná na histológiu.

Alfa nám na 10 deň hospitalizácie prepustili domov s tým, že ráno konečne prijímal hutnú stravu, stolicu zatiaľ nemal, no Dr. veril, že najhoršie zvládol a v domácom prostredí mu bude lepšie.

Okrem Alfa sme dostali aj veterinárnu diétu, ktorú doma odmietal žrať, preto som mu kúpila tú istú diétu, ale v konzerve, keďže už bol chudáčik hladný, po mikro dávkach ju naveľa naveľa zožral, no všetko to ním len preletelo a rovno vyletelo z neho von, čo nebolo dobré.

Poprosila som teda o radu kamarátku MVDr, ktorá tiež spolupracuje so spoločnosťou Reico. Potrebovala som počuť jej názor, či mu môžem dať diétnu radu od Reico, posmelila ma a doporučila, aby som mu ju zmiešala s pohánkou.

Opäť po mikro dávkach som ju Alfovi ponúkla, neváhal ani minútu a jeho chuť do jedla bola obrovská. S manželom sme s napätím čakali na finálny produkt... :)

Stolica bola formovaná!!!!

To bol prejav toho, že trávenie funguje. Prvá dávka radosti...

O pár dní mi volali s kliniky, že im prišli výsledky z histológie, Alfovi diagnostikovali IBD bez bližšej špecifikácie.

Alf naďalej prijímal Reico mokrú stravu, naberal na sile a energii.

No slzám som sa aj tak po pár dňoch neubránila, keď už mal ranu na brušku pekne zahojenú a aj iné zápalové miesta na telíčku, odvážila som sa ho okúpať.

Srsť z neho išla po chumáčoch, ako po chemoterapii, na jednej snímke nižšie je to aj vidieť, je to jediná fotka z toho leta, bol tak v nelichotivom stave :(

Plakala som, no nie nad tou vypadanou srsťou, ale nad tým, keď som si uvedomila, čím si to malé telíčko muselo prejsť, akým šokom a bolesťou.

Alf sa veľmi rýchlo dostal do kondície, nabral silu, neskutočnú chuť do života.

Srsť mu začala rásť až po 7 mesiacoch.

Oveľa krajšia, zdravšia a nádherne čierna ako uhoľ.

Reico opäť potvrdilo svoju silu, silu uzdraviť a zregenerovať!!!

Tretím dôkazom a veľmi silným je náš Dior....